|
Novinky čítajte odspodu!
V auguste som mal možnosť dostať sa ako dobrovoľník na svetové dni mládeže 2005. Mal som príležitosť byť s ľuďmi, ktorí sú mi blízki, bok po boku v službe. Nebolo to jednoduché a prežil som aj mnoho skúšok, ale veď o tom to je - išlo v podstate o púť. Našou úlohou bolo starať sa o ubytovanie pútnikov v niekoľkých výstavných halách v Düsseldorfe. Keby som mal WJT2005 (Weltjugendtag = svetové dni mládeže) zhodnotiť jedným slovom, bolo by to slovo "napĺňajúce". Keby som mal k dispozícii viac slov, musel by som, žiaľ, spomenúť aj zlyhanie organizácie. Ale čo chýbalo z ľudskej stránky, doplnila milosť zhora a množstvo ochotných sŕdc. Toľko priateľských ľudí pokope je asi ťažko nájsť pri inej príležitosti ako práve na takomto podujatí... Takže aj keď som sa s pápežom nestretol (moja milá ochorela a pri hľadaní lekára a miesta na prespanie sme stretli ďalšie dve choré Slovenky :)), som veľmi rád, že som bol tam - a stretal som Pána v ľuďoch a eucharistii.                                  28. júna 2005 sa začal už ďalší ročník púte Muráň-Levoča. Pôvodne sme sa s milou chceli zúčastniť celej púte, museli sme však ustúpiť jednej študijnej povinnosti, preto sme nakoniec putovali dva dni miesto štyroch. Navyše sme sa rozhodli, že neostaneme na hlavnú omšu na Mariánskej hore (v nedeľu o desiatej hodine), takže púť bola taká polovičatá. Ale aj tak stála za to.                    9. apríla 2005 mal najstarší brat mojej milej - kapucín - diakonskú vysviacku, na ktorej som nemohol chýbať. Bola to pre mňa prvá možnosť bližšie spoznať jej rodinu. Našiel som veľa pokoja v požehnanom prostredí kláštora, ale aj radosti, o ktorú sa zaslúžili hudbou Stanley a Kapucíni.        18. až 20. marca 2005 sme prežili druhú trojdňovú adoráciu. Dobrý ohlas z predošlej spôsobil, že teraz sme boli ešte lepšie prípravení. Aj bolo treba, ľudí prišlo viac ako prvý raz. Tešíme sa na ďalšiu v decembri!               12. až 14. novembra 2004 naše pastoračné centrum prežilo veľmi silnú udalosť. Mnohí pamätníci sa vyjadrili, že to bol najmocnejší zážitok, čo sa dal v UPeCe prežiť. Trojdňovej adorácie som sa zúčastnil tiež a môžem tieto slová len potvrdiť. Sväté omše, pár prednášok, diskusií, modlitieb, obrad uzdravovania s monštranciou, piesne a chvály, ... no najmä nepretržitá adorácia a atmosféra modlitby. Úžasné oddýchnutie a načerpanie, pokoj v srdci, radosť, ... slová ozaj nestačia. Musíš skúsiť! :)                12.11.2004 na našej škole usporiadala Schola Ludus, ktorá u nás sídli, predstavenie pre bratislavských stredoškolákov. Pútavým spôsobom hovorili o zvuku, vlnení, prenose informácií. Bolo to veľmi zaujímavé a kreatívne, príjemná zmena nielen pre tých stredoškolákov, ale aj pre pár vysokoškolákov, ktorí tam zablúdili.     Od septembra 2004 do júna 2005 som sa zúčastňoval nezvyčajného podujatia. Záhorské spoločenstvá na čele s o. Andrejom Mátelom zorganizovali Kurz učeník. Stačilo dať k dispozícii jeden víkend do mesiaca, získať sa dalo mnoho požehnania a múdrosti. Modlitba, prednášky, sväté omše, ale aj jedlo, spánok, rozhovory, ... Veľa ľudí pokope, všetci plný Božieho Ducha. Bolo to poučné a dalo mi to veľa priateľov. A to aj napriek tomu, že som tam bol jeden z mála, čo nebol "Záhorák".             |
