Na základnej škole som chodil na hudobnú - rok som sa učil hrať na flaute, styri roky na klarinete. Moja lenivosť :) mi však prekazila ďalšie štúdium. Faktom je, že čím som starší, tým sa zaujímam o hudbu viac.

    Čo také počúvam? Skôr vážnejšie záležitosti. Kedysi som počúval Enigmu a ešte nedávno som rád počúval Andrewa Lloyda Webbera. Minulý čas, ktorý som tu použil, neznamená, že sa mi už ich tvorba nepáči. Ale odkedy sa zaujímam o Japonsko a japončinu, počúvam najmä japonskú hudbu.

    Najprv som rád počúval soundtracky k anime Ranma 1/2, ktoré má do značnej miery na svedomí Kenji Kawai. V poslednom čase som však prešiel na tvorbu autora s pseudonymom Joe Hisaishi, ktorý komponuje najmä hudbu k filmom. Viac o ňom je v sekcii Japončina.

    Samozrejme, vcelku rád si vypočujem aj obyčajný pop či rock and roll, ale aktívne ho nevyhľadávam. Nemám však rád hudbu typu metal/hard rock, pripadá mi zväčša príliš ofenzívna/rebelantská/depresívna. Veci typu techno alebo house mi zas zväčša pripadajú prázdne a málo nápadité. Nuž, veď sa hovorí: "Viac ľudí, viac chutí."

    Aj keď to málo ľudí z môjho okolia tuší, mám aj isté skladateľské ambície. Až čas však ukáže, či sa mi podarí uplatniť na tomto poli.