Rozvoj procesorov sa spája s vyvinutím tranzistora v Bellových laboratóriách roku 1947, ktorý výrazne zminiaturizoval a zefektívnil dovtedy používané elektrónky, no najmä práca inžinierov firmy Texas Instruments, ktorým sa roku 1959 podarilo umiestniť viac miniatúrnych tranzistorov na jeden substrát, poprepájať ich spojmi a vytvoriť tak prvý integrovaný obvod na svete. Ten prevrátil dovtedajšiu elektroniku naruby - prvý raz boli vyrobené malé obvody vykonávajúce fixne dané zložité operácie. Tento úžasný objav podnietil najmä vznik, teraz už neodmysliteľných, kalkulačiek.
V roku 1969 dostala mladučká americká firma Intel objednávku od japonského výrobcu kalkulačiek na návrh integrovaných obvodov do ich nových produktov. Celkový návrh bol však natoľko zložitý, že sa firma Intel vybrala vlastnou cestou - vyvinula integrovaný obvod, ktorý vykonával funkcie v závislosti od programu nachádzajúceho sa v pamäti - vznikol prvý mikroprocesor s označením 4004. Celá jeho architektúra bola štvorbitová (vhodná na spracúvanie čísel v desiatkovej sústave) a pracoval na frekvencii 60 kHz. Tento zázrak ešte roky zamestnával inžinierov i teoretikov, v mysliach ktorých sa hneď zrodil počítač - inteligentný terminál slúžiaci širokej verejnosti.
Procesor 4004 bol však príliš pomalý, preto Intel vyvinul postupne 8008 a 8080. Ich architektúra bola osembitová (na druhom z nich je založené aj "naše" PMD). Ešte dve okolnosti ovplyvnili vývoj "osembitov": v roku 1976 vyvinula firma Zilog (jej šéf Frederico Fagin, hlavný vývojár procesora 8080, odišiel z firmy Intel dva roky predtým) procesor Z80, svojím výkonom (4 MHz) a konštrukciou (ako prvý procesor nepotreboval podporné obvody, zároveň podporoval dynamické pamäte, ktoré boli asi desaťkrát lacnejšie) dlhý čas neprekonateľný (je na ňom založený azda najznámejší osembitový počítač - ZX Spectrum). Ešte rok predtým však firma MOS Technology prišla na trh s procesorom 6502 (1,79 MHz, srdce tiež známeho počítača Atari). Jeho prevratnosť nebola ani tak vo výkone, ale v cene - stál len 30 dolárov, čo donútilo konkurenciu znížiť ceny svojich procesorov v priebehu niekoľkých dní z približne 200 dolárov na asi 60 dolárov.
Firma Intel nevládala držať krok s konkurenciou, najmä s procesorom Z80, preto sa odhodlala na odvážny, no veľmi riskantný, krok - zavrhla dovtedajšiu technológiu a pustila sa do novej šestnásťbitovej architektúry. Odvaha sa vyplatila a výrobcovia počítačov začali kupovať nový procesor 8086, ktorého vyššie ceny sa tak či tak vo vtedajších nákladoch na zostavenie počítača stratili, no jeho výkon bol presvedčivý (6 MHz). Architektúra "x86" udala smer vývoja ďalších procesorov a kraľuje dodnes (v súčasnosti - 2001 - už deviatou generáciou). Radom 86 sa zaoberá i tento dokument.